18. novembra 2014

John Green: Na vine sú hviezdy


Počet strán: 240 strán
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2013


Anotácia: Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.



Knihy o rakovine sú blbosť.
Toto nehovorím ja, ale 16 ročná hrdinka knihy Hazel. V 13 rokoch jej objavili rakovinu štítnej žľazy. Jej život je každodenný boj. Všetko sa len zmení v jeden deň a v jedno sedenie v podpornej skupine.

"Čítal mi a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne."

Na stretnutí sa doslova zrazí s Augustusom, chalanom, ktorý prekonal rakovinu, ale prišiel o nohu a miesto nej nosí protézu. Gus je vtipný, inteligentný a dostatočne sebavedomí, aby dokázal zaujať Hazel a prinútiť ju, aby sa do jeho šarmu zamilovala. 


"Medzi nulou a jednotkou je nekonečne veľa čísel. Nula celá jedna, nulá celá dva, nula celá dvanásť, nula celá stodvanásť a nekonečne veľa ďalších. Medzi nulou a dvojkou je však väčšia nekonečná množina čísel, nevraviac o číslach medzi nulou a miliónom. Niektoré nekonečná sú väčšie ako iné. Niekedy, čo je dosť často, ma hnevá veľkosť mojej uzavretej množiny."

Kniha sa točí o veľkom sne Hazel, ktorá roky túži vedieť, ako sa skončí jej obľúbená kniha, ktorú napísal spisovateľ Peter Van Houter. Keď povie o svojom sne Gusovi, ten pomocou zázračného džina, ktorý plný sny, splní sen Hazel, ktorá sa konečne môže dozvedieť odpovede na otázky, po ktorých túžila. 

Toto je kniha, ktorú keď chytíte do rúk, tak ju nepustíte, kým nedočítate posledné slovo. A je jedno, kde ju čítate. Kniha má pútavý dej, postavy sú neuveriteľne premyslené a vžijete sa do ich pocitov. Do polovičky knihy sa budete usmievať a rozmýšľať, prečo by to mala byť smutná kniha, ale od polovičky sa to zmení a vaše miestečko na čítanie sa zaplní servítkami a neprestanete fňukať, kým ju nedočítate. 

Ako viete z príspevku nižšie, kniha je na mojom druhom mieste a zostane v mojom srdci naozaj dlho. Film som si skutočne užila a v sále neostalo jediné oko suché. (a to pri mne sedeli dáky chalani :D ) 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár zo srdca ďakujem!